Raz dole a raz hore - kedy na sebe začať pracovať?

„Aký druh terapie je pre mňa najvhodnější?.... Momentálne sa ale necítim dobre, takže by mi to nešlo. .... Necháme to na inokedy. "

Aj takéto emaily k nám chodia. Chápeme, čo je to depresia. Jeden slabý hlások nás donúti požiadať o pomoc, ale hneď nám dôjde, že vlastne nám niet pomoci a tak snahu slovne stornujeme. Napriek tomu ... email odošleme. Nech celý svet aspoň vie, že som na tom zle, že potrebujem pomoc.

Spolu to skutočne dokážeme :) Samotný druh terapie určujeme až na mieste, po osobnom stretnutí a určení hlavných problémov. Nedokážem teda vopred povedať, aká terapia by pre teba bola v daný okamih najvhodnejšia. Terapia ako taká pomáha práve od zlých pocitov. :) Kedy inokedy by si chcela ísť na terapiu, keď nie vo chvíľach, keď sa necítiš príjemne?

Až bude všetko v poriadku, tak si povieš: "Teraz je už všetko ok a terapiu nepotrebujem."

Zažila som už mnoho Vládcov Sily a astrálnych cestovateľov, ktorí sa vydali na cestu vo chvíli, keď na tom boli psychicky zle a vo chvíli, keď sa im urobilo lepšie, tak s prácou na sebe skončili.

Lenže sa dovtedy stihli naučiť len veľmi málo, prvé úspechy prichádzajú niekedy veľmi rýchlo - ako podpora danej cesty: "Áno, si tu správne. Toto ti funguje, pokračuj." Lenže daný človek si to zle vysvetlí a myslí si, že všetko sa vyriešilo. Tak začne žiť rovnakým spôsobom, ale prídu opäť problémy a koliesko sa nám začne opakovať - ​​zdrvený človek začína druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát cestu Vládca Sily.

Než dôjde k onomu pochopeniu, že musíme neustále kráčať vpred, nesmieme sa zastaviť ani vo chvíľach, kedy sme spokojní. Ak sa nerozhodneme byť zenovým mníchom "na plný úväzok", tak graf nášho život bude stále sínusoida.

Raz hore a raz dole a stále v rovnakom rozsahu. Ako Vládcovia Sily sa môžeme naučiť vo chvíli nášho šťastného maxima, kedy život opäť začína smerovať nadol, tento proces včas zastaviť a otočiť ho opäť smerom nahor, alebo ho udržať v rovine, než sa prirodzeným procesom opäť začne hýbať smerom nahor.

Preto je potrebné zo začiatku aktívne riešiť negatívnu situáciu a čo najrýchlejšie sa dostať do výšky (či cez terapiu, psychológa, kávičkou s kamarátkou), ale vo chvíľach pohody a šťastia nepoľaviť a stále venovať aspon krátkych 10 minút denne meditácií. Nemusíme to ani nazývať meditáciou, ide len o čas venovaný revízií našich myšlienok, pretože myšlienky sú to, čo tvorí našu realitu.

O náš život sa musíme vedome starať, rovnako ako o naše zvieratká, kvetiny, domov, priateľov. Ak nevenujeme 10 minút denne našim myšlienkam (základnému stavebnému kameňu nášho života), tak začnú divočit, stanú sa neovládateľnými, budú si z nás robiť kanadské žartíky, až nakoniec vyhlásia anarchiu a úplne nad nami prevezmú vládu. Takže by som mala každý deň zaliať kvety, nakŕmiť a pohladiť zvieratká, stretnúť sa s priateľom a objať ho a večer si na chvíľu sadnúť a skontrolovať svoje myšlienky. :)