Staré skončilo a nové nie je ... Neviem čo ďalej.

"Čo keby som sa ocitla v stave, kedy ma zrazu nič nedrží v súčasných vzťahoch, mieste bydliska, súčasnej práci ... v stave, kedy môžem robiť čokoľvek, byť s kýmkoľvek, byť kdekoľvek, stačí si len vybrať, rozhodnúť sa, čo ďalej.

Ale v momente, keď stratím to, čo mám teraz, mi nedáva zmysel vyberať si z čohokoľvek ... v momente, keď nič z toho nemám, mi príde, že nemá žiadny zmysel sa snažiť o niečo iné, pretože mi pripadá, že vlastne nič nemá zmysel a ide len o to, čo sa tu na svete rozhodneme robiť, pretože nás to baví.

Čo keď by som ale v taký moment necítila potrebu vôbec existovať, keď viem, že je to rovnako všetko jedno, len sa musím rozhodnúť? "
Daniela Jelínková

Zdravím, váš stav je všetkým ľuďom veľmi známy, ale len vy sa zamýšľate skutočne do hĺbky a už teraz vo svojej úvahe to opisujete úplne dokonale.

Porozchodová mezisféra

Najlepšie sa nám bude tento stav chápať na partnerskom vzťahu. Dlhé roky s partnerom budujeme takú vlastnú sféru. Môžeme si ju predstaviť ako bublinu, v ktorej sme my s partnerom a všetky veci, ktoré sme spoločne vybudovali (domov, zážitky, štýl obliekania, reč tela, sny a budúcnosť ...) Ku všetkým týmto veciam je viazaná naša spoločná energia.

Sme s partnerom šťastní a energia prúdi, naša bublina (realita) je veľmi pevná a my vieme, kde sa nachádzame. Akonáhle nastanú vo vzťahu problémy či sa dokonca rozídeme, tak odchádzame z tejto bubliny. Akoby z nej ľahko vystúpime a pozeráme sa, ako sa postupne rozpadá. My nechceme už viac budovať, partner taktiež nie. Realita je odsúdená k zániku.

Kde sa vlastne ale nachádzame v tej chvíli my?

Pozeráme sa na našu rozpadajúcu sa bublinu, ale už v nej nie sme. Zároveň nie sme ešte v žiadnej novej. Okolo nás je prázdno a plno zároveň. Sme v medzipriestore, kde mnoho ľudí môže prepadať depresii. Hmota ich prestáva viazať a oni majú možnosť len v kľude byť a rozhodnúť sa, čo chcú so životom ďalej. To ale takmer nikto neurobí, pretože si sadnúť do meditácie a užiť si ten pokoj, kedy na nás má hmota minimálny vplyv, nie je v ich záujme. Tento medzistav, kedy máme možnosť spoznať sami seba - seba ako individuálnu podstatu nezávisle na partnerovi a na hmote - je pre mnoho ľudí desivý.

Byť sám so sebou - ďakujem nechcem

"Ja nemôžem byť sama, to neviem." "Musím si nájsť babu, čo si počnem sám?" Máme možnosť spoznať sami seba, ale to nechceme ... ešte by som sa sám zo seba sklamal, zistil, že sa musím zlepšiť a že takto to ďalej nejde.

Radšej rýchlo hľadáme nové puto v hmote a začíname budovať novú bublinu / realitu. Čím viac sa v tejto bubline usadíme, tým sme si istejší týmto svetom, hmotou a vyššie sféry nás už nevolajú. Teda vy sa nachádzate v tomto medzipriestore a keď že na sebe už dlhšiu dobu pracujete, tak máte skutočne na výber, či sa chcete opäť ponoriť do hry hmoty a života, alebo viac meditovať a poznávať vyššie sféry a rozhodnúť sa, kam svoje bytie smerovať.

Sama cítite, že v meditácii je pokoj a nie je nič potrebné. Ste tam šťastná. Ale akonáhle sa pokúsite ísť do hmoty, ktorá v tejto chvíli pre vás nie je jasne definovaná, prichádza chaos a nechuť čokoľvek tvoriť. Keď budete chcieť ísť späť do hmoty, tak vás poteším, že sa stačí chytiť hmoty len za kúsoček (treba si nájsť vášeň vo stavanie puzzlí, pitie čaju, pozorovanie ľudí ...), a tým budete môcť opäť začať budovať novú bublinu.

Rozhodnutie je teda na vás. Prajem veľa pokoja v meditácii a veľa radosti v hmote.