Vidia deti bytosti?
Deti sú našou pripomienkou, že existuje aj niečo iné ako hmota. Práve vďaka nim sa opäť stretávame s nehmotným svetom, bytosťami, nadprirodzenými udalosťami a máme možnosť si spomenúť, že existuje aj niečo viac.
Príbeh o Mariánovi, ktorý astrálne vystúpil, u vás vyvolal mnoho reakcií. Niektoré kladné, iné skôr záporné, ako u čitateľa Tibora. Pre vás, ktorí ste sa nestotožnili s Mariánom, prinášame príbeh našej Žanetky, ktorá tiež astrálne vystúpila, ale jej cesta bola úplne odlišná od tej Mariánovej. Najskôr však list Tibora.
"Popravde mi príbehy, kde ľudia vystúpia "už na štvrtý pokus", pôsobí na veľmi nepríjemné miesta, pretože mne sa to nepodarilo ani na x pokusov. Núti ma to premýšľať o tom, čo som "robil zle" a "prečo ja nie?", Čo sú šialenosti, do ktorých už vstupovať nechcem. "Marián má štastie, jeho príbeh pre mňa ale nie je inšpirujúci, skôr odradzujúci. Tvoriaci väčšiu priepasť . Vedie ma to k záveru, že možno nemám astrálne cestovať, alebo tam mám nejaké bloky. Som znechutený. Nič. Hlboký nádych, úsmev dovnútra a idem ďalej. Nech sa majú všetci krásne, aj ten šťastlivý paholok. :)"
Príbehov, ktoré sa k nám dostávajú, je veľa a každý je úplne iný. Je to dobre, pretože s niekým sa dokážeš stotožniť a niekto ťa dokáže popudiť. Tak ako tak v tebe príbeh vyvolá emócie a to je to podstatné. Kým v tebe akýkoľvek príbeh o astrálnom cestovaní vyvolá zmenu nálady, tak ti nie je ľahostajný a stále máš šancu vycestovať. :) Pre teba mám teda iný príbeh ...
tá nám ho vsíce nepísala, ale sme s ňou v telefonickom spojení. Žaneta nikdy nebola na žiadnej našej prednáške, ani workshope. Jej prax spočívala v meditáciách a jednej dôležitej veci. Kedykoľvek si sadla na gauč či kreslo, uvoľnila hornú polovicu svojho fyzického tela, nacítila astrálne telo a skúsila vystúpiť. Touto praxou vymakala, že jej celý tento proces zabral 3 minúty. Robila to ale vždy, keď sa pohodlne usadila. Nijako na astrálne cestovanie netlačila, užívala si pocity astrálneho tela.
tejto praxe sa posadila na gauč, opäť uvoľnila hornú polovicu tela a zrazu vnímala, že jej z hrude vyrastá niečo ako lotos, ktorý sa pomaly otvára. Nasledovala tento pohyb a posadila sa svojím astrálnym telom. Prežívala pocit nekonečnej lásky a pokoja, hovorila, že astrálny svet je miliónkrát reálnejší ,ako ten hmotný, je tak nádherný a láskyplný. Rozhliadla sa a keď sa pozrela na svojho psa, ktorý jej ležal pri nohách, zľakol sa jej, vydesene zoskočil a to ju okamžite hodilo späť do tela. Teda nie všetkým sa podarí astrálne vycestovať hneď, ale podarí sa to všetkým, ktorí vytrvajú. Sidrisovi sa to v puberte podarilo po 2 rokoch teórie a 9 mesiacoch každodennej praxe.