O astrálnom cestovaní som počul prvýkrát asi pred šiestimi rokmi, prišlo mi to zaujímavé, ale priznám, že som bol skeptický a nikdy som sa tomu nezačal poriadne venovať. To sa zmenilo pred pár mesiacmi, kedy som narazil na niektoré pozoruhodné videá, čo ma prinútilo sa k astrálnemu cestovaniu vrátiť, zamyslieť sa nad ním a začať tentoraz poriadne cvičiť.
Ahoj, som Jáchym B. a astrálne cestovanie som úspešne cvičil zhruba 2 až 3 mesiace, ani nie nejako intenzívne, avšak pravidelne. Skoro každý deň, niekedy ob deň, som pred spaním hodinu až dve nehybne ležal, uvoľňoval telo a pokúšal sa vystúpiť. Napriek tomu, že sa mi vtedy vystúpiť nedarilo, cítil som pokrok a ten hlboký stav uvoľnenia tela a mysle som si veľmi užíval, celkovo mal na mňa celý proces taký terapeutický efekt, ako samotná meditácia.
Všetko sa zmenilo jednej noci, keď som mal spánkovú paralýzu. So spánkovou paralýzou som sa stretával už skôr, nie nejako často, ale vždy som ju raz za pár mesiacov zažil. Tú noc som opäť asi hodinu cvičil astrálne vycestovať, až som si povedal, že to stačí a chystal sa zaspať. Nasledujúcu asi polhodinu som sa v posteli márne prevaľoval a snažil sa zaspať..., a potom to zrazu prišlo.
Prebral som sa a cítil tlak na hrudi a ľahké brnenie v celom tele, nemohol som sa hýbať, jednoducho to, čo vždy pri spánkovej paralýze. Tentoraz to ale bolo trochu iné, pretože vďaka cvičeniu astrálneho cestovania som si uvedomil, že čo práve cítim, je skoro úplne to isté, čo cítim vždy zhruba po pol hodine ležania a uvoľňovania tela pri cvičení astrálneho cestovania.
Namiesto toho, aby som spanikáril a snažil sa prebrať a spánkovú paralýzu zlomiť, ako som to robil vždy predtým, vykonal som presný opak. Rovnako ako pri cvičení astrálneho cestovania som sa úplne uvoľnil, upokojil a ako keby som tú spánkovú paralýzu prijal, nech ma pokojne pohltí a naopak nech ešte zosilní to brnenie a ten tlak.
Netrvalo to snáď ani pol minúty a celé telo mi postupne vibrovalo viac a viac, tie vibrácie boli už také intenzívne, že mi zvonilo v ušiach a to natoľko, že som mal pocit, ako by mi mali vybuchnúť a potom som už len cítil , ako sa pomaly oddeľujem a nadnášam k stropu.
Pri strope som sa zasekol a po pár sekundách ma telo vtiahlo späť. Bol som len vo svojej izbe, ale ten zážitok bol taký intenzívny a tak ma namotivoval, že som sa potom asi ďalšiu hodinu pokúšal vystúpiť znova, ale už to nešlo, tak som šiel zase spať – s myšlienkou, že na mňa možno opäť príde paralýza .
Sám nedokážem uveriť, že sa to potom naozaj stalo, pretože už druhýkrát za tú istú noc som sa prebudil paralyzovaný, takže som sa správal rovnako ako pred mojím prvým astrálnym vystúpením. Tentokrát som sa vo svojej izbe preletel od stropu k podlahe a prišlo mi, že už mám väčšiu kontrolu ako naposledy. Potom som vystrelil stropom do oblakov a lietal vo výške mrakov, do toho som celý čas cítil tie neskutočné vibrácie a tlak všade okolo seba.
Po chvíľke letu som začal klesať, až som videl na zem a blížil sa k nejakému lesu. Tam už som sa ale nedostal, pretože som sa – nechtiac – vrátil späť do fyzického tela. Aj tak som ale nadšený, pretože už som naozaj astrálne cestoval a viem teraz, že až opäť vystúpim, budem mať zas o trochu väčšiu kontrolu.
SOM RÁD ZA SPÁNKOVÚ PARALÝZU
Úplne mi táto skúsenosť zmenila pohľad na spánkovú paralýzu, takže teraz už viem, že sa jej nemusím báť a brať ju ako niečo desivé, alebo ako nejakú poruchu, práve naopak, som za ňu teraz veľmi rád.