Dobrý deň, mala by som na vás otázku ohľadom spojenia so svojím vyšším Ja. Skúšala som otvoriť tretie oko. Ležala som a sústredila sa na bod uprostred čela. Potom som cítila, ako celé moje telo začína brnieť .... po chvíli brnelo veľa. A potom, ako by som ho prestala cítiť. Necítila som tlkot srdca, nohy, ruky ... ocitla som sa v úplnej prázdnote. Čo bol tento stav? Bolo to napojenie na vyššie Ja?
Krásny deň,
hoci vaša otázka znie veľmi jednoducho, tak nie je až tak jednoduché na ňu nájsť odpoveď. Najskôr sa musíme naladiť na rovnakú vlnu v definíciách jednotlivých oblastí, aby sme si mohli byť úplne istí, že si porozumieme. :-)
Najnižšie sa nachádza hmotné telo
teda to, čoho sa môžete dotknúť. Je to niečo ako automobil, ktorý využívame v hmotnom svete, aby sme tu mohli všetko ovládať. Sme tu obmedzení časom a priestorom - sme iba teraz a tu.
Môžeme si pomôcť vetičkou: "Ja som šťastný, že sa dotýkam stola."
O niečo "vyššie"
sa nachádza astrálne telo čiže naša duša. Je to náplň fyzického tela, to, kto sme - šťastní, smutní, optimistickí, agresívni, milujúci psíkov atď. Atď. Ak by ste astrálne vycestovala,teda opustila svojou dušou hmotné telo, zistíte, že ste závislá už iba na čase - existuje len "teraz". Ale obmedzenosť priestoru už mizne - behom okamihu sa ocitnete na akomkoľvek mieste Univerza.
Tu je vetička: "Ja som šťastný."
A ešte "vyššie"
sa nachádza naše mentálne telo / vedomie / duch / vyššie Ja. Je to naše čisté vedomie, to, čím ideme cez priestor a čas, cez všetky naše životy. Naša podstata. Neexistuje tu už hmota, priestor, ani čas.
Naša pomocná vetička by tu znela: "Ja som." Váš popis zodpovedá tomuto stavu "ja som" ... nič viac ... Určite sama uznáte, že to bol veľmi pokojný a láskyplný stav. Gratulujem vám, že ste ho mohla prežiť. Pokračujte ďalej a čoskoro prídu ďalšie stavy poznania.
Mohli by sme pokračovať stále "vyššie" a "vyššie", kde by sme sa dostali do fázy: "Som" (už nie je definované ja). A potom postupne mizne aj ono "som" a dostávame sa do ničoty. A ďalej a ďalej ...