Čo je po smrti - pochopenie sedemročnej dcéry

Stavala som s našou sedem ročnou dcérou puzzle, keď náhle, len tak mimochodom, sa ma spýtala:

„Mamička, kto u nás umrie ako prvý? Babička je už stará, bude to ona?“ Zdvihla som oči od rozsypaných dielikov a pozrela som sa na dcéru, ktorá stále s chladným kľudom hľadala správny dielik, aby zaplnila prázdne miesto uprostred skladačky.

Jej otázka zaznela celkom prirodzene, ako by sa ma pýtala na to, čo bude dnes na večeru. 

„Leontýnka, toto nezáleží na veku. Nikto nevieme, kedy umrieme a ako dlho tu na Zemi budeme.“ Zrejme ju moja odpoveď zaujala a pozrela sa mi do očí.

„A aké to je po smrti?“
„Lea, je to úplne rovnaké ako tu a teraz. Len tam neplatia pravidlá priestoru…“, chcela som pokračovať, ale Lea mi skočila od reči:

„Budú z nás anielíkovia?“
„Áno, keď budeš chcieť, budú z nás anjeli. Môžeš tam byť, čímkoľvek chceš.“
„Tam neplatia žiadne pravidlá?“
„Nie ... môžeš tam robiť, čokoľvek chceš, a všetko sa stane hneď.“
„Tak ja chcem byť anjelik. Ale aj s tebou. Počkáš tam na mňa? ide to?“
„Ano, počkám na teba.“

Bolo vidieť, že trochu zosmutnela pri uvedomení, že by som umrela skôr ako ona. Hneď som pokračovala ďalej.

„A čo tam budeme ako tí anjelikovia spolu robiť ?“
„Budeme chodiť za zlými deťmi, ale len v noci.“
„Prečo?“
„Pretože keď neposlušné dieťa uvidí anjelika, ktorý mu povie, že má byť dobré, tak ho poslúchne. Každé dieťa poslúchne anjelika, ktorý sa zjaví v jeho izbe. Rovnako ako ja počúvam toho svojho. Môžeme takto pomôcť mnohým deťom.“
„To znie dobre, ale prečo nechodiť vo dne? Bola by väčšia možnosť, že sa nás deti nebudú báť. To vieš, aj anjelika sa môžeme zľaknúť, keď sa nám len tak objaví v izbe. Dokážeš si to predstaviť? Len tak sa prezliekaš do pyžamka a zrazu vedľa teba stojí veľký anjel. To vyľaká každého.“
Gestikuluje a obe sa nahlas smejeme. Nálada je veľmi láskyplná a po strachu zo smrti nikde ani pamiatky.

„No to síce hej, ale deti to zvládnu. V noci musíme chodiť, pretože keď by nás uvidel dospelák, tak ten to nezvládne. Deti sa možno zľaknú, ale hneď sa začnú s anjelikom rozprávať. Ale dospeláka by to mohlo zle poznamenať. Bežní dospeláci to nechápu.“
„To máš pravdu. Potom nám volajú a píšu, aby sme im pomohli a také bytosti a anjelov z bytu odvádzali.“
„Tak vidíš ... Musíme chodiť v noci a dávať pozor na dospelých. A ... mami?“
Bolo vidieť ,že Lea nad niečím veľmi premýšľa.

„Áno?“
„Niekto si myslí, že po smrti nič nie je. Alebo že tam je peklo, alebo raj. Ale ty hovoríš, že tam žiadne pravidlá nie sú.“
„Nie, Lea, pravidlá tam skutočne nie sú a každý môže prežívať to, čo chce on.“
„Aha ... takže keď tam niekto chce mať pravidlá a obmedzenia, tak ich tam mať bude.“
Veľmi jasné a strohé konštatovanie. Taký ten tón, ktorý počúvate od detí, keď už všetko pochopili, a ďalej sa s vami baviť na túto tému nehodlajú.

S obrovským údivom som sa na svoju ešte len sedemročnú dcéru pozrela a nezostávalo mi povedať nič iné ako obyčajné:
„Áno, presne tak to je.“, a opäť ísť skladať puzzle.
Pekne kúsok po kúsku stavať celkový obraz, kým nezapadne posledný dielik.

Korektúra Jaroslav Hála, foto astralnecestovanie.sk