Príbeh o trpaslíkovi - komfortná zóna

"Sotva som sa rozhodla každý deň meditovať, život sa mi niekoľkokrát prevrátil a ja som sa dostala opäť do sledu udalostí (namiesto naopak). Som poslednou dobou v dosť veľkom tlaku, ktorý sa začína prejavovať aj na fyzickej stránke (i autoimunity) ... v skutočnosti vidím vo zvládnutí druhej lekcie cesty Vládca Sily nádej a ten správny smer, ako moju situáciu stopnúť. Len to je, ako by ma držali štyria silní bodyguardi a nechceli ma nechať v prítomnom okamihu, v pokoji, dýchať ... Máte pre mňa prosím radu?"

Vo chvíli, keď sa rozhodneme v našom živote urobiť akúkoľvek zmenu, prichádza úplne automaticky spätná reakcia v podobe pochybností o rozhodnutí a naša myseľ dokáže vyprodukovať hŕbu pomerne dobrých argumentov, prečo to, o čo sa snažíme, je hlúposť, a mali by sme ísť robiť niečo užitočnejšie, v lepšom prípade dokážeme vymyslieť alternatívu nášho rozhodnutia, ktoré bude "určite oveľa lepšie".

Poďme si vziať konkrétny príklad: Ráno sadneme do meditácie a nastavíme si budík na 10 minút. Urobili sme rozhodnutie, že budeme 10 minút meditovať. S touto myšlienkou si sadáme, zatvárame oči a začneme pozorovať naše myšlienky. Približne tak za 3 až 5 minút prídu myšlienky: "Čo tu robím? Takto strácam čas, keď ešte musím umyť riad. A rovnako sa takto meditovať nenaučím, zajtra skúsim niečo iné. "A tak vstávame a ideme žiť v starom automatickom režime. Kam zmizlo naše pôvodné rozhodnutie o len 10 minútach, ktoré si venujeme?

Ešte pred pár minútami nám prišla meditácia ako to najlepšie, čo pre seba môžeme urobiť, a teraz si myslíme, že je lepšie ísť umyť riad. Prečo vyhrala zrazu úplne protichodná myšlienka?

Hlavne byť v bezpečí, alebo ako je to s komfortnou zónou

Myšlienkový trpaslík

Predstavme si našu myseľ, ako domček veľmi plachého a Podozrievaného trpaslíka. Žije si vo svojom domčeku celkom spokojne a kľudne 18 rokov, 25 rokov, 30 rokov (koľko rokov je vám?) A každý deň používa tie isté veci. Miluje poriadok a tak každú činnosť aj vec zabalí do úhľadného balíčka s mašličkou a menovkou a priradí tomu čestné miesto vo svojom domčeku. Má tak istotu, že to, čo sa nachádza vo vnútri jeho domčeka, je bezpečné a zaisťuje mu životný komfort, na ktorý je zvyknutý. Raz sa nám však posťažuje, že sa chce naučiť angličtinu. A tak my za ním jedného krásneho dňa prídeme a s nadšením mu podávame do domčeka učebnicu angličtiny.

Trpaslík je trochu zmätený, vydesený, ale zároveň nadšený. Ale ako si tú učebnicu úhľadne zabalí a dá jej mašličku s menovkou, nechá ju niekoľko dní ležať na stole a dôkladne ju pozoruje.

"Už teraz mám v domčeku málo miesta, ešte hľadať miestečko pre nový balík. To mi tak chýbalo. "

A tak uplynú 3 dni, kedy sa nadšene učíme nové anglické slovíčka. Ale potom dôjde na lámanie chleba a trpaslík začne byť neistý.

„No ? … on to asi myslí s tou angličtinou vážne. Ja ale nechcem hľadať nové miestečko. Veď takto, ako tu žijem, je mi dobre. Čo sa tu deje? Toto nemôžem dopustiť. Ja pri sebe v domčeku nič meniť nebudem a tá učebnica musí okamžite preč. "

A tak sa trpaslík zoberie a ide si s nami porozprávať. Ako? Hovorí k nám cez naše myšlienky, naším hlasom ... je veľmi záludný. On veľmi dobre vie, že keď za nami príde a vynadá nám, tak nič nedosiahne, na toto sa musí strategicky, postupne, milo. A tak začne:

"Už si sa naučil 100 nových slovíčok, dnes si môžeš dať pauzu. Včerajší deň bol skutočne náročný a rovnako by som sa na to dostatočne nesústredil. "

A trpaslík sa raduje. Pre dnešok vyhral a zajtra pokračuje.

"Málo som sa vyspal a musím si oddýchnuť pred schôdzkou. Radšej si dám čaj a pustím si hudbu. Učiť sa budem zajtra. "

Juchůůůů ... 2: 0 pre trpaslíka.

A takto trpaslík pokračuje pár dní, väčšinou mu stačí týždeň, potom už prestaneme angličtine venovať pozornosť a on tak môže učebnicu vypratať z domčeka. Vyhral! Bude žiť ďalej vo svojej chalúpke, tak ako je zvyknutý, a nič nebezpečné tam nepustí. Čo keď by sme sa vážne naučili angličtinu? To potom budeme cestovať? Spoznávať nových ľudí? Čítať cudzojazyčné články? To mu tam budeme neustále nosiť nové a nové veci, ktoré on bude musieť zabaliť, pomenovať a nájsť nové miesto v tom preplnenom domčeku? Nie nie ... toto nie ... zostaneme pekne tam, kde sme, v našom starom domčeku, zóne komfortu.

Ako na trpaslíka?

Či sa už k nám náš vnútorný trpaslík prihovára akokoľvek, používa sebelepšie argumenty, my si musíme ísť každý deň za svojím cieľom. Každý deň znova urobiť ono rozhodnutie, že chceme žiť lepším životom a nad naším trpaslíkom vyhrať. On skoro pochopí, že zabaliť novú vec nemusí byť otrava, a naopak si to môže užiť a z protivného Podozrievaného trpaslíka sa zmení v nadšeného šťastlivca, ktorý víta každú novú príležitosť.

Trpaslík nie je sám - býva v obrovskej dedine.

Tak sme presvedčili nášho trpaslíka, aby s nami ťahal za jeden povraz. Lenže nastáva ďalšie a o to väčší problém. Tento pôvodný zatrpknutý trpaslík nie je na tomto svete sám. On je obklopený ostatnými zatrpknutými trpaslíkmi, ktorí si do tejto chvíle spoločne spokojne žili v dedine, kde každý má svoju úlohu a všetko tú šliape ako po drôtiku. Nič nemeniť. Lenže náš trpaslíček začal meniť svoj domček.

On sa dokonca začal usmievať a učiť sa nové veci! Čo keď sa zbláznil a bude ich ohrozovať! To nemôžu starousadlíci dopustiť! A tak podľa toho, aké sú povahy, začnú nášho trpaslíka pekne prehovárať, nech sa vráti späť. Niektorí prehovárajú, iní začnú nadávať a útočiť, niekto nenápadne prestavuje domček nášho trpaslíka. Urobia úplne čokoľvek, len aby boli v bezpečí starej dediny. A čo má robiť chudák náš veselý trpaslík? Má niekoľko možností:

  1. Byť najväčším šťastným ignorantom na svete a ďalej si pokračovať vo svojom novom spokojnom štýle života. Tak ostatných trpaslíkov presvedčí, že jeho správanie je bezpečné a nijako im neubližuje. Stačí opäť vytrvať ... prekonať prvotné nátlaky dediny a potom už bude dobre. Možno dokonca bude inšpiráciou pre ostatných trpaslíkov, ktorí ho budú nasledovať. Veď ten náš v novom štýle života prežil dostatočne dlho a vyzerá to teda bezpečne. Prečo to teda tiež neskúsiť?

  2. Odísť z dediny a založiť svoju novú osadu, do ktorej pozve rovnako nadšených trpaslíkov, ako je on sám. Všetkým ostatným vstup zakázaný.

  3. Nechať sa presvedčiť a stať sa opäť zatrpknutým podozrievavými trpaslíkom. Veď ich je toľko, tak asi majú pravdu, že na mne bude niečo divné.

Akú možnosť si zvolíte vy?

Nestačí zmeniť len našu vedomú myseľ, ale aj nášho vnútorného podvedomého trpaslíka a následne presvedčiť všetkých trpaslíkov v dedine, že naše správanie je bezpečné. Nie je to ľahká cesta, ale Keď vytrváme, tak aj tento príbeh o nás a našom trpaslíkovi môžeme ukončiť vetou: "Žili spolu šťastne až do smrti."

Aké máte skúsenosti s Trpaslíkom?

"No super, konečne mám jasno, konečne mi to niekto vysvetlil..TRPASLÍK..to je to, čo ma ovláda: -D á od teraz o ňom viem a mám ho v hľadáčiku, už sa za nič neschová, jeho hra je odtajnená. ..skvelééé, ďakujem. " daniela Oulehlová

"Podobného trpaslíka mám tiež" Jitka Adamová

"Prečítala som si článok s obsahom zaoberajúcim sa trpaslíkom. A náhle som pochopila, že je to celé o mňe, pre mňa a môjho trpaslíka. Ďakujem, ďakujem, ďakujem (mimochodom výborná metafora - trpaslík a domček - darčeky, mašličky, zabaliť, uložiť ), vrátilo ma to krásne späť ... (mala by som variť večeru, vybaliť nákup, poslať faktúry, ale ja si idem s radosťou písať e-mail pre Vás .., usmievam sa, vonku ešte svieti slniečko, šteká pes a mne je krásne. .) Cítim sa komfortne, nádherne, slobodná..Všetko počká a ja si užívam toto písanie.

Môj trpaslík hovorí, napíšeš to zajtra, no a zajtra povedal: "Pozri, vôbec nevadí, dnes to už nestihneš, napíšeš to zajtra - to je tiež deň, no a potom prišlo ďalšie zajtra. A on hovorí "pozri dnes toho máš moc, ono to ešte ten jeden deň počká, keď to vydržalo do teraz". A potom prišla návšteva a potom sme išli na výlet a potom som prišla neskoro a chcelo sa mi spať, potom išla do práce, potom nákup, upratovanie, pranie, umývačka atď. Atd..apod. A teraz som pochopila, že to je jeho výborná taktika. Nenadáva, nehnevá sa, nekričí, len odsúva a odsúva a vysvetľuje, prečo odsúva..Je to skrátka malý Lumpík a vie v tom výborne chodiť a pekne trvalo, kým som odhalila jeho taktiku. Vďaka Vám, čo ste na neho ukázali prstom a potom som ho hneď spoznala a uvidela ... teraz už sa mi za nič a za nikoho neschová ..mám ho v hľadáčiku .. už mu na to neskočím .. "Daniela Klidná

"Pekná metafora :). Už mu musím dať konečne na frak! :D" Dominika M.

Prekonanie trpaslíka: "Pre mňa bola táto ranná meditácia výzva. Dlho som vnímala obrázky meditujúcich mníchov uprostred davov, tak veľmi som to chcela skúsiť! Ako to dokážu? Len tak byť? Na začiatku som našla počas minúty dvadsať výhovoriek prečo to nejde, a prekvapením pre mňa bolo, že sa hanbím. Ako na mňa budú pozerať? Čo budú hovoriť? a tak, uprostred rodiny som nahlas povedala, idem meditovať. a ono to nikoho nezaujímalo. Syn si sadol na mňa a bol spokojný, babička si sadla vedľa mňa a čítala si, rodičia si robili kávu a viedli ranný rozhovor a do toho sem tam prišlo aj sústredenie na dych :-) ale každý deň je to ľahšie. Veď len prax robí majstra :-) "
Aneta, Vládca Sily ročník 2016

Astrálne cestovanie

Poznaj život nezávislý na hmotnom tele

Chcem astrálne cestovať