Na kurze som astrálne vystúpil: príbeh Mariana

Na kurze som astrálne vystúpil: príbeh Mariana

Marián skúsil astrálne cestovanie iba štyrikrát v živote. Z toho trikrát neúspešne, potom sa prihlásil na náš kurz astrálneho cestovania, ktorý si náramne užil. Onedlho nádherne astrálne vystúpil. Jeho príprava bola pravidelné meditovanie v priebehu troch mesiacov. (Mimochodom, už ste vyskúšali naše audiomeditácie, ktorými prevádza Sidris?)

Keď vystupoval, tak cítil veľký tlak vzduchu a myslel si, že je otvorené okno. Ale nechajme hovoriť Mariana ...

“Ahojte priatelia, Sidris a Terí, mám pre Vás konečne príjemnú novinu... :) Tak včera sa to konečne podarilo. :)

Bolo veľmi neskoro, cca pol druhej ráno, kým som dopočúval svoju obľúbenú Audio knihu Sensej zo šanbaly. Práve sa tam odohrávali príbehy so spojením astrálneho sveta a podobné témy, kedy som si povedal, že idem skúsiť uvoľniť svoje astrálne telo.

Bol som už strašne unavený, ako som ti už rozprával pri prvých troch neúspešných náznakoch vystúpenia v priebehu minulého roku. Napadlo mi ale, že nejaké to uvoľnenie ešte zvládnem a prinajhoršom len zaspím, hneď po uvoľnení malička na pravej nohe.

Na podiv som  začal pociťovať búšenie srdca a tlak v ušiach. Náš pes Rikinko mi ale spal na nohách, tak som vedel, že to asi nepôjde. Psy dokážu dokonale strážiť naše duše. Ako náhle som spozornel, že ten tlak v hlave a hrudi sa zväčšuje, v duchu som poprosil Rikiho a moje telo, aby ma pustili. Náš pes Riki v zapätí vstal, zívol si, ešte sa celý vytriasol z kožucha a odskočil si ľahnúť vedľa mňa. Bolo mi jasné, že uvoľnené astrálne nohy boli narušené a asi už z toho nič nebude. :)

Tak som to teda dokončil na teoretickej úrovni a v myšlienke som sa postupne navrátil do tela, a poďakoval som sa svojmu telu aj Rikimu, že ma "akože" pustili.

Potom som si prekrížil ruky za hlavou a šiel som spať v jemnej meditácii, kým úplne nezaspím. Bolo už naozaj neskoro.... Do 5 min sa divné stavy opäť vrátili a ja som si dával v svojej meditácii zrazu veľký pozor, aby ma to emocionálne nerozhodilo, ako po minulé pokusy.

Ako to tak silnelo, spomenul som si na Tvoje slová, Sidris ,  "jdi ven! "  "Já chci jít ven!!!" Zrazu, ako keby cez hrudník, som sa jemne a elegantne vytiahol nad telo, ale až za posteľ na jej koniec, kde som ostal levitovať asi pol metra nad zemou.

Videl som len pred seba a pod seba, moje telo som mal za chrbátom ... Bola ale veľká tma, ako býva okolo 02:00 ráno. Bolo jasne vidieť, len slabý odraz svetla mesiaca spoza roliet na oknách, a videl som otvorenú skriňu predo mnou a našu podlahu s jej reálnym vzhľadom. Tá otvorená skriňa je mojim jediným overeným maličkým dôkazom.

Tá typická tma je jediné, čo ma možno zneisťuje, ale ak astrál má byť v prítomnosti, bolo to teda okolo 02:00 ráno správne. Chcel som sa niekam rýchlo pohnúť, aby som hneď získal reálny dôkaz na niečom v byte, alebo ma napadlo, že zájdem k manželke Aďke na nočnú smenu v nemocnici a hneď jej natešene zavolám, ako som ju tam videl, aby mi to celé potvrdila aj ona. Žiaľ, nevedel som sa vôbec dostať na zem, ani sa niekam pohnúť, alebo sa otočiť a pozrieť sa aspoň na svoje telo.

Táto krátka bezmocnosť asi uvoľnila moje emócie a zrazu ma telo vtiahlo úplne elegantne a šetrne naspäť a pred očami som zrazu videl už len strop. „Paralýza“ hmotného tela po návrate bola krátka a príjemná a do par sekúnd som mohol opäť hýbať telom.

Na presvedčivé dôkazy vystúpenia si musím asi ešte  počkať.:)  Tých pár sekúnd naozaj nebol čas na nejaké dôkazy.... Ale už tento zážitok ma dosť utvrdil na mojej ceste sebapoznania, ako aj, že smrť je krásny zážitok, pokiaľ by to vždy takto fungovalo. :)”

Chcete sa naučiť astrálne cestovať a spoznávať svet nezávisle na hmotnom tele? Prihláste sa na online kurz astrálneho cestovania.

Ak máte ešte obavy, prednáška o astrálnych sférach bude to pravé, aby ste všetok strach odhodili. :)